vrch

5

Anče, Kubo, Hajnej… Na Vysoký Vrch!

Dneska jsme se vyrazili protáhnout na Vysoký Vrch. Minimálně já jsem žádné ambice neměl. Hlavní cíl byl protáhnout se po návratu z Arca a potkat se s kamarády - na místo vyrazila i Anička s Martinem a Pepou. A jelikož jsem se flákal, stihl jsem udělat i pár fotek. Jen ten Marťas se mi nepovedl:(

DAY 2
Druhý deň nás čakal výstup na chatu pod Toubkalom (3207 m.n.m.) a keďže sme so sebou niesli plne naložené krosny, bol to celkom zaberák… Ale tie výhľady - nádhera.

Cestou sa kde-tu nachádzal malý dom, v ktorom žili miestni ľudia a predávali cocacolu (tú mali úplne všade :D) a nejaké sušienky, tuniaky a chleba … to bola viacmenej naša strava v horách :D. Túto fotku sme spravili s presvedčením že za nami je vrch Toubkal, lebo nám to povedal miestny berber (označenie pre pôvodných obyvateľov Severnej Afriky), u ktorého sme sa zastavili na čaj, ale ako sme neskôr zistili, miestni majú vo zvyku prikyvovať a súhlasiť so všetkým na čo sa turista pýta :D …takže toto Toubkal nie je.

Na chatu Toubkal Refuge sme dorazili okolo druhej poobede a tak sme ešte mali čas niekam vybehnúť už len bez batohov pred zajtrajším výstupom na Toubkal. Bez krosien sa šlo o dosť lahšie a tak sme nakoniec vyšli až do sedla (3700 m.n.m.) z ktorého bolo vidieť na druhú stranu Vysokého Atlasu (na fotke). Na chate sme si dali výdatnú marockú večeru a keďže vonku v noci klesla teplota až k nule, bolo fajn prespať jednu noc na chate.

8

Mt. Pisa – 1964 m.n.m (Cromwell  211 m.n.m.)
Prvý krát myšlienka zdolať najvyšší kopec široko ďaleko skrsla v hlavách našich českých kolegov. Mne dva týždne vŕtala v hlave až nastala vhodná príležitosť. Dva dni voľna a pekné počasie. Sformovali sme mnohonárodnostnú údernú skupinu Ondra (CZ)+Janka (CZ)+Martin (DE)+Lucia+Katka+Andrej. Plán bol zdolať kopec počas dvoch dní. Prvú noc prespať na DOC chate Deep Creek Hut (cca 1350 m.n.m) a druhý deň dokončiť výšlap a zísť naspäť. Martin si chcel spraviť iba jednodňovú túru, takže sa večer otočil a išiel naspäť. Ondra s Jankou sa ráno tiež otočili, nakoľko odlietali na druhý deň na Samou a nechceli zbytočne riskovať čas a zranenia. Vrch sme teda pokorili iba v trojčlennej Slovenskej zostave. Celkové prevýšenie bolo dosť veľké, čo sa podpísalo hlavne na stave našich nôh pri zostupe. Výhľady z vrchu boli prekrásne a stáli za tú námahu. Škoda len toho vetra, ktorý nás doslova zahnal preč z hrebeňa. Super bola chata s pieckou. Chata bola stará okolo 100 rokov. Teda bola zrekonštruovaná v roku 2012 ale niektoré múry(plechové steny, pozn. editora) si tých 100 rokov pamätali. Slúžila pastierom dobytka. Bola zadarmo a mala všetko potrebné vybavenie a dokonca aj matrace pre 6 ľudí. Veľmi sme sa tešili, že vymeníme tesný priestor auta za komfortné matrace až dovtedy, kým sa v chate nezjavilo 6 domácich turistov. Nakoniec to dopadlo celkom dobre a získali sme kontakty na miestnych, pozvanie na návštevu a ich zvyšné jedlo.

DAY 1
Po prílete do Marrakechu nás ovalila “príjemná” teplota cca 45C a tak sme sa rovno vybrali do mesta niečo zjesť a čo najskôr utiecť pred horúčavami do hôr. Čo iné si dať ako typické marocké jedlo Tajine /tažín/. Bolo vynikajuce :)

Taxíkom sme sa vyviezli do horskej dedinky Imlil (1740 m.n.m.), ktorá je typicky začiatočným bodom pri výstupe na najvyšší vrch Severnej Afriky - Toubkal. Nakúpili sme niečo málo na jedenie (veľmi málo, keďže sme zistili že hotovosti veľa nemáme a najbližší bankomat je kilometre ďaleko :D ) a odolávajúc neodbitným ponukám na ubytovanie sme si išli nájsť miesto na prenocovanie. Nakoniec sme si postavili stan na mieste s takýmto výhľadom na zasnežené vrcholky hôr a z druhej strany s výhľadom do údolia. Stany sme síce mali dva, ale ten kvalitnejší sme šetrili na horšie časy a teda to bolo väčšinou: ja a Martin spanie pod širákom, Ondra a batohy spanie v stane :D