slovenski

Finally on the same page

4 meseca su prošla. Nisam siguran da li da budem zadovoljan zbog odrađenog posla ili da krivim sebe zbog trenutne sitacije, koja i dalje nije najbolja. Ja sam se zaista trudio, i dalje se trudim i dajem sve od sebe, ali ne mogu sam. Prvi put posle ovih meseci sam poželeo da se vratim kući, kao da sam shvatio da ovo nije to što sam želeo i da neću dobiti to nešto zbog čega sam i otišao. Po prvi put sam javno rekao da ne znam da li ću da izdržim do kraja mandata.

Međutim prošlonedeljni sastanak mog tima i mene, sa osobom koja je zadužena za naš coaching je dosta promenio njihovu sliku i nadam se najzad im otvorio oči. Bilo je i vreme!

Od tada situacija je nekako krenula nekim svojim tokom, pošto su i oni sada, posle toliko meseci, uvideli da neke stvari jednostavno ne funkcionišu i da bi se uklopili, moramo da odustanemo od prvobitnih planova i ciljeva kao i naše vizije velikih dostignuća i nerealnih rezultata. Moramo da se utopimo u realnost Slovenije, da prestanemo da sanjamo da je sve moguće, kad zapravo nije. Prestali smo da se svađamo (barem ja sa ostalima) i napadamo jedni druge. Komunikacija se znatno poboljšala i verujem da će biti sve bolja i bolja.

Usled novonastalih događaja nemam na šta više toliko da se žalim, pa sam odlučio da vam napišem kako bi zvučale neke srpske fraze na slovenskom jeziku, koje čujem ovde svakodnevno.

Na primer:

-     Auu brate, ova riba je opasna!     -     Auu stari, mala je nevarna!

-     Zabranjeno pušenje!     -    Kajanje pripovedeno!

-     Mrš bre u pi*ku materinu!     -    Pizda!

-     Točeni veliki Jelen!     -    Eno točeno veliko Laško, prosim!

Iskreno ne mogu da se setim više izraza, jer svi pričaju srpski i kad god počnem da pričam na engleskom, ukoliko im kažem da sam iz Srbije, odmah se prebacuju na “naški” kao što kažu. A i meni je lakše da pričam neku, nazovi mešavinu sprsko-hrvatskog sa rečima slovenskog uz naravno beogradski akcenat!

Kao što se kaže, pričaj srpski da te ceo svet razume!

A naraz si nevieš bez neho predstaviť život.
Zrazu príde a úkaže ti tu najkrajšiu stránku lásky. A ty vieš, cítiš to, že on je ten, ktorý bude stáť pri tebe navždy. A ty pri ňom.

predpokladam ze vsetci to pozname.
sedite v kaviarni sam/a pri okne.
sledujete ludi a rozmyslate na co tak mozu mysliet.
pozerate sa na emocie ktore sa im odrazaju v tvarach.
stastie, smutok, laska, hnev, radost…
ale smutne je to ze vam kazdy clovek pride skoro tak isto vyzerajuci.
ze sa snazia splynut s davom a neskusaju sa prejavit.
sede mysky.
je to celkom smutne a tazke najst niekoho takeho v dave ludi co by ihned zaujal? asi ano v tejto dobe.

9

Moravskoslezské Beskydy (slovensky Moravsko-sliezske Beskydy) is a mountain range in the Czech Republic with a small part reaching to Slovakia. It lies on the historical division between Moravia and Silesia, hence the name. It is part of the Western Beskydy, which is in turn part of the Outer Western Carpathians. 
The highest point is Lysá hora mountain at 1,323 m (4,341 ft), which is one of the rainiest places in the Czech Republic with around 1,500 mm (60 in) of precipitation a year. Many legends are bound to Radhošť Mountain, 1,129 m (3,704 ft), which is one of the most visited places in the mountains together with the nearby Pustevny resort.
The Moravian-Silesian Beskids create the largest part of the Beskydy Landscape Protected Area (CHKO Beskydy for short).
(source)

Priateľov som stratila, keď

som sa vraj zmenila.

Oni sú už dospelí, 

predčasne však

dozreli.

Na hlboké myšlienky,

všade kladú podmienky.

Ja však na to seriem,

preto im vraj nesedím,

sračky teda nežeriem,

kráčam stále s prímerím. 

Básne sú vždy otrepané, 

píšu ich len kokoti,

no ja nemám lásku,lóve,

nemám inej roboty.

Vlastne….

Neviem čo sú láska, love, 

nikdy som ich nemala,

vraj to nie je už nič nové,

treba to mať od mala. 

Píšem to už nejak dlho

vyhýbam sa stále dlhom.

A tak,

nechcem od nikoho nič, 

všade kráčam nejak sama,

vraj pletiem si na seba bič,

to nerobí dnes žiadna ,,dáma”.

Hovoria mi zas a znova,

,,Neriskuješ, nezískaš!”

A ja na to reagujem: 

,,Nepyskuješ, nepískaš!”

Day 30 (17th April 2015)

Oh, first total and true lateness on this blog. Not feeling too bad about it, pic per day thingy is going on and I visited Štajerska. And that lack of repentance even though this picture was actually taken a day after. But this is Velenje and this is crucial city for Friday. 

Just to give little backstory and indicate certain peculiarity of this choice for a visit I guess it’s enough to mention that it’s fifth-largest city in Slovenia (33k) and there is no single word about this place in both travel guides I have with me here, that is Lonely Planet and Polish one from Bezdroża publishing house. And wikitravel adds to that as much as “Velenje is a city in the Pohorje-Savinjska region of Slovenia.” (with Polish one being incredibly detailed mentioning that there is train station, and that it’s important road junction). Fortunately there is still wikipedia providing quick information brief, saying that it was for almost a decade after Tito’s death called Titovo Velenje, and that it’s lignite/brown coal mining place, and that Gorenje (I guess definitely one of the most famous Slovenian companies/brands) is headquartered there, and that Nikita Khrushchev, Leonid Brezhnev, Nicolae Ceaușescu and even Edward Gierek were there when visiting indie real socialists of Yugoslavia. And also there is Slovenian friend to provide you with background coming from local rap scene:

Chorus translation via YouTube comment: ‘Velenje, they call him a Little Bosnia, Velenje, The Slovenian Cosa Nostra, people are raised for Gorenje(factory in the city) and for the Street, just like in prison, Velenje my City.’ 

Anyway, day later I went back to Kranj via Velenje, went to castle (yes, not only industry and blocks of flats, there is castle and very modest old city street) and took this picture. Cheers Velenje!

24. 4.

začiatok dňa aka: Yeaah, skúškové dám v čo najkratšom možnom čase a s čo najlepšími možnými výsledkami! Neuspokojíme sa s málom, my to dáme, DÁME! Skúsenosti už sú, nič neočakávané by sa na mojej vysnívanej ceste za slávou (trojhviezdičkového) študenta nemalo stať. A potom jupííí, voľnosť hneď dva týždne po začiatku skúškového - to je CIEĽ. Áno! Takto to chcem. Takto to bude. Čože? Len dva predtermíny zatiaľ? A jeden profesor z toho tvrdí, že ak chceme predčasnú smrť, kľudne to môžeme skúsiť? Preháááňa. Really. No ale mala by som si ísť písať tú seminárku…

stred dňa aka: Ježiš, čo to je zač. Kde zmizli všetky normálne zdroje na internete.  Kde zmizli všetky knihy. Kde je hlava tej témy. Kde to má nohy. Prečo ma k***a tá hlava zas tak bolí. Tehotná som, lebo mi je už týždeň na zvracanie a v hlave mi zúri vojna. Toto nie je NORMÁLNE! Chcem byť už zdravá. Už som si mala len posmrkávať, nie TOTO. Chcem sa konečne venovať školeeeee! No nič, čo mám robiť. Musím si ísť lahnúť, veď umriem. Potom snáď pokračujem. Ďakujem svet.

záver dňa aka: Jebem ja to. Dýchať si mi dal ako-tak, písmenká vyzerajú hneď lepšie, ale 1 a pol strany z desať napísaných?!? Vyrábala a brúsila som diamanty snáď?? Prekonávam svoje očakávania smerom nadol.. Tu dum. Zajtrajšok bude Mordor. Prsteň hodím, ale MORDOR.