platn

close-up of bio notes from my last all nighter :’) I got my psychology marks back today, and even though I thought I didn’t know what I was talking about, I managed a 20/22 so I’m really happy (and relieved) with that! 

I guess what I’ve learnt from that whole debacle is that studying can’t make you 100% fully prepared for what the test might ask, especially if you’re doing it the night before, (your teacher can pull anything out to test you) but studying can help you put together a few pieces of threadbare knowledge and salvage your grade, especially in an essay based subject like IB psychology :’) Next time you go blank on a paper that you really did study for: put together every seemingly tiny thing you know about what the question is asking, and you might just save your paper. 

Another tip for essay based subjects: if you have a choice of questions, pick the one(s) that you feel connected to. I chose a psych question on gender and how it affects prevalence of disorders like depression and bulimia nervosa, and half of my answer was just me talking about all the added social pressures faced by women, something that I definitely didn’t have to study to be able to explain well! 

O klišé

Klišé, ne(mám) ťa rada a predsa ťa držím za ruku.

Ach áno, vždy som konštatovala, že to a to je klišé, nepáči sa mi to, je to neoriginálne či otrepané.
A paradoxom je, že chcem raz cestovať dodávkou po svete s milovanými ľuďmi, spievať a hrať indie na gitare pri vatre na pláži.
Počítať hviezdy a nešikovne zapletať vrkoče.

Behať a bozkávať sa v daždi. Maľovať spolu na streche a mať celé ruky zababrané od farby. Uchovávať si všetky tie chvíle nie len do pamäte, ale viesť si aj cestovateľský denník a vlepovať tam polaroidy s komentármi. Čítať knihy, veľa kníh. Fotiť, písať, písať a fotiť, koľko sa dá. Príbehy a fotky z ciest, zo svojho života, zo spální či zo života iných. Kupovať kvety len tak, pre radosť. Sedieť pri otvorenom okne v minimalisticky zariadenom byte, cítiť cigarety, lásku a výpary poézie stúpajúce z písacieho stroja. Vyjsť von s partiou, ktorá ti bude ako rodina, okolo polnoci len na prechádzku nočným mestom, zveriť sa mu s tajomstvami a potom sa zase vrátiť do izby, doraziť posledné víno, tancovať na The Smiths z platne a potom ráno spoločne pripravovať raňajky. Áno. To všetko je klišé. A ja viem, že tie francúzske filmy mi to neuľahčujú. Snívam.

Klišé… Ja som klišé.