kozmus

Pád stád

Padáme,
jak perzeidy.
Tie ohnivé slzy kozmu.
Padáme
a hasneme.
A pri pádoch iných želáme si,
aby sme práve my boli výnimkou.
Ale sme len perzeidy.
Nie sme iní.
Padáme a hasneme.
Voda zmenená vo víno?
Možno len metafora.
Muž sťa Fénix?
Rovnaké stalo sa mužovi od nás.
Zobudil sa v chladničke.
Na tretí deň.
Vstal z ľadu, nie z popola.
Štýl ale predsa len mal,
ten, o ktorom píše kniha,
ktorú inak neuznávam.
On bol výnimkou.
Perzeidy v meteorickom roji.
Letíme, padáme…