bejrut

Prisla som do Bejrutu v Libanone.

Sialena cesta 120km/h taxikom do hotela Crowne Plaza, vytrubili sme hadam polovicu Bejrutu, ubytovanie, opratie veci, sprcha. Zaprasene mesto. Spolocenske mesto. Mesto s kopcami. Mesto styroch nabozenstiev. Zoznamujem sa s Alim, je moslim. Smeje sa, ze sa budem musiet naucit po arabsky, aby som sa tu dohovorila. Dava na seba kontakt, nech mu zavolam, ked budem potrebovat odvoz, lebo on vie po anglicky a to mu zabezpecuje vyhodu.

“A ty si tiez moslimka?” pyta sa, pritom vidi, ze mam oblecene tricko s kratkym rukavom, chyba mi aj burka ci hijab. “Nie, nie som.” odpovedam, po chvilkovom zavahani, ako vlastne odpovedat. Nevzdava to a naliehavym hlasom sa pyta “Ale cez ramadan sa budes postit, ze?”“Ano….”

Hotel je na velmi rusnej obchodnej ulici. Hned vedla neho sa nachadza Virgin Megastore, uz si nanho robim zalusk. Izba na sestke, bazen na dvadsiatom prvom. Ranajky a net v cene, parada.

Na izbe ma caka uvitanie v podobe obrazovky s mojim menom. Pustim si Disney Channel a uz sa na mna usmieva princezna Yasmine a princ Aladdin. Spievaju po arabsky.

Pomaly ma zmaha jet lag. Tu je +1h oproti Bratislave, -2.5h oproti Indii. Dnes to vidim este na kurz rozpravkovej arabciny a potom sa odoberiem zalomit spat. Zajtra ma caka dlhy den. Ozvem sa.